Pagina:Comeddie.DeFranchi.1830.djvu/109

Da Wikivivàgna

Ghig. Ussignoria magnifica hà da savei, che quello biforco là...

Poist. Non vœuggio sentî termini ingiurioxi.

Ghig. E ben, quello laddro...

Poist. (suona il campanello) Ve diggo che ro ciammæ per ro sò nomme, ò per quello dro sò mestê.

Ghig. Tant'è, ve diggo, quello assassin de vilan, o m'hâ arróbao çento vinti pegore.

Pat. Non gh'e prœuva de sorte nisciun-na.

Poist. Cose gh'è sciô Avocato? stæ così tappao?

Pat. Un gran dorô de denti.

Poist. Cattiva marottia.. tiræ avanti.

Ghig. Per Bacco, quest'avvocato o s'assemeggia à quello chi m'ha portao via ri mæ vinti parmi de panno.

Poist. Che prœuve prodúeivo de questo ladroniçço?

Ghig. Che prœuva? ghe l'ho venduo ieri... (additando Patella) gh'ho dæto in guardia (confuso) vinti parmi.. seiçento pegore, e non me ne trœuvo che quattroçento ottanta.

Pat. Mi nego tutto. Negat narrata prout narrantur.

Ghig. In veritæ se no vegnisse mi mæximo da vedde Patella stravaniâ, diræ che l’è lê.

Poist. Lascemmo da banda re sgráxore, e vegnimmo à re prœuve.

Ghig. (confuso) Mi ro prœuvo subito con ro mæ panno.. vœuggio dî con ro mæ libro