Pagina:Chittarin zeneize 1881.djvu/32

Da Wikivivàgna

Che a dixeiva; « Ma, figgiêu,
» Serve assæ i vostri mugûgni [sic]
» Con fâ quelli brûtti grûgni;
» Aççettemmo o sò bon chêu;
» Da gran breiga o s’ha piggiôu
» E se o pan lïso é restôu,
» A n'é miga colpa sò.
» O se deve ringraziâ;
» Ritornâghelo? ohiboibò!
» Saeiva cosa fæta mâ;
» Se picchieiva a sò Scignôa,
» Figgi cäi! no v'aximæ 8,
» Stæ tranquilli e no pensæ,
» Perché o pan n'andiä in malôa;
» Doman megio assæ o trovieì ».
E in sto punto.... m’addesceì.

Ëa de giorno e me vestii,
Ancon pin di vostri crii,
Regordando che mi ascì
Ritroveì o pan coscì.
Presto presto son sciortïo;
Doppo aveì messa sentïo,
Cammineì ben de galoppo
A commette in monestê
Atro pan, non con l'amê,
Ma co-o sûccoo[sic] fin, o scioppo.