Pagina:Chittarin zeneize 1881.djvu/139

Da Wikivivàgna

Fen vegnî de convûlscioin
Tanto a-i ommi che a-e donnette.

Eppù ghe dixeiva o vëo;
De raxon veddemmo ciæo
Che finn’aoa, Dio lödôu!
Chi nisciûn é ancon negôu,
Né giassôu, manco rostïo,
E né o mondo é terminôu.

Semmo noî ch’emmo finïo
De mangiâ di boin raviêu,
De pittâ di boin boccoin
E trincâ stûpendo vin,
Aspëtando o finimondo
Con cangiâ ogni pö de tondo.

Stemmo dunque d’allegria
Ché a burrasca é terminâ,
A cometa a l’é scentâ,
Perchè o sô 5 se l’ha sciorbïa.

Gh’é restôu chì solo o vin,
Do quæ m’impo o mæ gottin,
Pe bagnâmene ûn pö o becco,
Ché me pä che l’agge secco,
O che dunque v’ho seccôu...