Pagina:Çittara zeneize 1745.djvu/113

Da Wikivivàgna

Passâ l’ora infeliçe
A son dro scigorello,
45Resonando ra valle e ro fossao.
Là mirâ pe ro prao
Re pegorette insemme
Fâ tra lô mille axilli;
Chì responde ri grilli
50In mœuo de regatta tutti assemme;
Odî ro ventixœu
Fâ gorgia a ro cantâ dri rossignœu.

Vegni donca a fâ prœuva,
Senz’aspetâ ciù preghi,
55Cara, de gusti e gioje sì compíe,
Chì, donde aora ri prœuva,
Ma però manco intreghi,
Perrin, per no trovâteghe aora tie.
Re scioî, chi son svampie,
60Tosto rente a seccâse
Pe ro câdo dro Sô,
L’ære chi è tutta Amô,
Tutte t’aspetan per inçuccarâse:
Ma ciù Perrin, chi ha in gritta,
65Chi ha in odio, sença ti, tosto ra vitta.

Cançon, va ti assì: prega e sconzura:
Bœuttateghe a ri pê.
Chi sa? se ti tornassi ti e lê!