Pagina:U santu Evangeliu segundu Mattè.pdf/129

Da Wikivivàgna

CAP. XXVI.

109

òua durmî e ripuzæve; eccu s’è avvixinòu l’ùa, e u Figgiu dell’ommu u sâ cunsegnòu a i peccatuì.

46 Stæ sciü, andemmu; eccu s’è avvixinòu chi me tradià.

47 Mentre u parlava ancun, eccu l’è arrivòu Giüdda, ün di duzze, e cun lê ünha gran türba cun spæ e bastuin, mandæ da i prinsipi di sacerdoti e da i ansien du populu.

48 E quellu cu l’ha tradìu u g’ha dætu ün segnale dixendu: quellu che baxiò u l’è lê; piggiælu.

49 E sübitu accustanduse a Gesü u l’ha ditu: te salüu, Meistru, e u l’ha baxòu.

50 E Gesüu g’ha ditu: amigu, percose ti è vegnüu? Allùa se sun accustæ, e han missu ê muen adossu a Gesü e l’han arrestòu.

51 E eccu ün de quelli che ean cun Gesü, stendendu a man u l’ha tiòu feua a spâ, e u l’ha culpìu ün servitû du prinsipe di sacerdoti, e u g’ha taggiòu ün’ueggia.

52 Allùa Gesü u g’ha ditu: metti a to spâ a so leugu, perchè tütti quelli che dân de man â spâ muiàn de sрâ.

53 Ti pensi furse che nu posse pregâ mæ Puæ, che sübitu u me mandieiva ciü de duzze legiuin d’angei?

54 Cumme dunque s’adempiàn e Scrittüe, perchè cuscì deve succede?