Canzonetta neuva d'un-na serva

Da Wikivivàgna
Canzonetta neuva
d'un-na serva risoluta de sposa' o patron
Exemprâ conservao inta Libraja Naçionâ de França da-a coleçion do Paul Ristelhuber.
[p. 1 modifica]

CANZONETTA NEUVA
D'UN-NA SERVA RISOLUTA DE SPOSA' O PATRON




Un-na serva invexendâ
Ch’a se voeiva lê sposâ
S’ha piggioû questa pascion
De piggiâse o so patron.

A-o serviva propio a un moddo
Ch’a ghe fava do bon broddo
Da vitella, con do b[e]û
Che o ghe recuviava o cheû

Lesta, e pronta de mattin
Caminâ da-u maxellâ
S'o ghe mette un ossettin
A gh’eû dâ unna granfignâ.

A ghe dixe, son Marietta:
Se me voei a fin servî
Dæme chì da carne sccetta,
E osse voî ve-e poeì tegnî

Q[ua]nde l'è giorni de magro
A va allöa a accattâ di pesci
Ma ai veû grosci, e belli freschi,
E a bon patto e sa accattâ.

A va poi da-o formaggiâ
Ch’a o fâ sempre infexendâ[sic]
A veû o formaggio senza crusta,
E paga-o meno ch’o costa.

A sentî sta serva fin-na
Quand’a va da-a besagnin-na
Per tiâ feûa un-na palanchetta
A vorriæ tutta a corbetta.

A besàgnin-na[sic] chi a s’arraggia
Miæ un pô chi, a l’è accapitâ
No se pêu guagnâ un-na scaggia
Con sta serva interessâ.

L’interesse o gh’e vegnuo
Pe ammuggiâse qualche scuo
E accattâse e[sic] collanetta
Fâ comparsa sta servetta.

Anche poi de robe finne,
Con de belle scarpettinne
Che da bulla a l’è per fâ,
O patron a veû sposâ.

O patron ch’o vedde a serva
Che a l’è tûtta ben vestia
O ghe dixe: Scignoria....
Me paì giusto unna sposâ.

A servetta a se consolla
E l’ëa giusto de mattin
A l’è andæta da lê sola,
N’ha bevuo un carattellin.

Questo vin l’ëa tanto bon
Che a se sente rallegrâ,
E a ghe dixe: (a so patron)
Sciâ l’ha giusto indovinâ.

Mi staneûtte ho fæto un seûnno
Çertamente curïoso
Che con mi sciâ l’ëa sposo.
Se n’andavimo a carozzâ.

De sentî ste parolette
O patron o se [ne] rie,
Che de tante serve ardie
Come lê no se ne dâ.

Ma a l’ë tanto grazïosa,
Proprio un bello pestummin,
Ch’o se l’ha piggiâ pe sposa
Questa bella Marinin.

Son andæti là ciancian.
Son arrivæ fin-na a Milan
E poi torna, a Marinin
Çerca ancon d’andâ a Turin

Poi disnate in quantitæ
Che costavan boin dinæ,
Carrozzate pe-a campagna
A gödî quella coccagna.

Marinin tutta contenta
De vegnî unna scignoretta
Aöa a non è ciù servetta
Sciâ Marin-na è diventâ.

Mi v’avverto servettin-ne
Che seggiæ rempre[sic] orpe fin-ne
Mi ve-o diggo in concluxion
Da servî ben o patron.

Fin

( Con Perm. )