Pagina:Lunaio Regina 1835.pdf/99

Da Wikivivàgna

Un-na specie de röbon
Giano, fæto ä biscochin-na,
Che me paivo un gran limon:

O m’hà poi coverto a succa
Co-a so mæxima perûcca,
Ch’o m’ha proprio arrecuveôu,
Perchè m’ëo zà magagnôu
E no favo che stranûa[sic]....

Mentre o stavo a ringraziâ,
Acciappandolo pe-a man,
Veddo a gambe capitâ
Quello maledetto Can,
Chi se cianta fisso a miâme,
A anastâme, e a... rinfrescâme!

E accorzendose o fillon
Che hò a perûcca do Patron
(Stæ a sentî ch’a l’è grania)
In to collo o se m’asbrïa
Per levâmela, o m’addenta,
Oeggie e naso me scarpenta;

Comme un’Aquila sbraggiavo:
Dæghe, dæghe a questo diavo,
Ma l'aveivo sempre addosso;

Me diffendo ciù che posso,
Streppa, agguanta, molla, tia...
Per fortun-na a se sguarò,
A meitæ o se ne piggiò,
Che bajando o portò via,
L’atra in testa a me restò.

Frà i scrullôin, frà e botte, a puia,
E e vicende da mattin,