Pagina:Lunaio Regina 1835.pdf/60

Da Wikivivàgna

Chi è costâ studio e fatiga,
E a l’ha fæto onô ao so Paeize.

Nisciun atro ghe a contrasta,
Comme quella de Colombo,
Perchè a l’è un Mondin de pasta
Chi fa solo a töa do rombo.

Ma lascemmo stâ a Raviolica
Troppo oscura Erudizion,
E vegnimmo ûn pö ä Boccolica:

O Raviêu o l’è un gran boccon
(Fæto ben, e ben condïo)
Squixitiscimo, e savôïo!

O Raviêu o l’è ûn piatto bon,
Delicôu, appettittoso,
Salutare, sostanzioso,
Pe unn-a Töa de gran risorsa,
E scibben ch’o l’è costoso,
Economico pe-a borsa,
Perchè o serve comme o voeì
Per menestra, o per pittanza,
O ve scuggia con piaxeì
Dolcemente zù pe-a pansa
E o ve l’impe senza voeì.

Un-na bon-na Raviolata
A dà o ton a un-na disnata,
Anzi senza Raviolate
No se da bon-ne disnate,
Nè s’aççetta mai disnâ,
Specialmente in Carlevâ,
Senza a bella condizion
Di Raviêu, sine qua non.