Pagina:A.Sciortia.da.Cazassa.de.S.Giacomo.da.Maen-na.1822.pdf/12

Da Wikivivàgna

Quanto lûsso e profusion!
Mi m'attasto se ghe son.

Lazù spunta un’atra Croxe...
Ma mi hò tosto a peja ä [voxe]
De fâ tanta ciarlaxia
E hò za i êuggi abbarlug[hæ]
De veì tante raritæ...
A l’è de San Zacaria,
De tartûga, ben macciâ,
Е in argento recammâ,
Con riporti man per man
D’uga, parme, dattai, gr[an.]
Oh che macchine de canti!
Son minee d’argento erra[nti,]
D’un lavô ben delicôu
Cö so titolo addattôu;
Cappe rosse de razon
Con recammi a battaggion
In öu sccietto a cartolin,
Ma d’un gusto soprafin;
Tabarrin de velûo möu
Con recammi a uffo in öu;
Belli impronti stramesuæ,
Che vän lô tutti i dinæ;